2 kolo bude vyhlásené v januári.

Vzhľadom na enormný záujem SIEA už pripravuje 2. kolo, ktoré bude vyhlásené januári s podstatne väčšou alokáciou. „Našou snahou je, aby poukážky mohlo získať čo najviac domácností.  Zároveň však upozorňujeme  zatiaľ nerozhodnutých vlastníkov bytových a rodinných domov, aby zbytočne neblokovali prostriedky, ktoré by inak mohli využiť domácnosti už pripravené na inštaláciu,“ zdôraznil E. Jambor. Celkom je na pilotný národný projekt Zelená domácnostiam vyčlenených 45 miliónov € do konca roku 2018.

Dotácie na OZE 2015 informácie

Výška podpory pri zariadeniach na výrobu elektriny z OZE sa pri rešpektovaní maximálnej výšky dotácie bude pohybovať  v rozpätí od 20 – 50 % nákladov na inštaláciu. Pri získaní dotácie sa však stráca nárok na doplatok čiže nespotrebovaná, prebytočná elektrina sa bude do sústavy dodávať bezplatne. Pri týchto zariadeniach bude zároveň nevyhnutné dodržiavať požiadavky a podmienky prevádzkovateľa DS.

Slnko

V prípade fotovoltiky sa v zásade rozlišujú systémy

  • On-grid – dodávajú elektrinu do elektrizačnej sústavy
  • Off-grid (ostrovný systém) – bez pripojenia do distribučnej sústavy (DS), vyrobená elektrina sa ukladá do batérie; vyplatí sa tam, kde nie je k dispozícii sieť
  • Hybridné – kombinácia predchádzajúcich, pri výpadkoch v sústave je schopný ostrovnej prevádzky

Ceny systémov pre rodinné domy sa rámcovo pohybujú nasledovne:

On-grid 1kW

2 000 – 2 700 eur

On-grid 2,5 kW

4 750 – 6 500 eur

On-grid 5 kW

8 000 – 12 000 eur

Hybridný systém vr. akumulácie

2500 – 3500 eur na 1 kW

Zdroj: Pavol Šimon (SAPI) – prezentácia

Vietor

Dotácie sa majú poskytovať aj na malé veterné zdroje, avšak až v neskoršej fáze, resp. v druhom kole. Dôvodom sú aktuálne legislatívne obmedzenia. V súčasnosti totiž na Slovensku nie sú oprávnené osoby, ktoré by ich mohli inštalovať.

Ernest Ježík zo Slovenskej asociácie pre veternú energiu upozorňuje, že výkonové krivky strojov sú často sfalšované, najmä pri nekontrolovanom internetovom predaji. Pri lacných a nekvalitných čínskych zariadeniach bývajú proklamované výkony aj produkcia navyšované oproti realite niekedy aj o 50 %.

Veterné turbíny ponúkané na trhu zväčša dosahujú menovitý výkon pri rýchlosti vetra cca 12-14 m/s. Vzhľadom na to, že na plochých otvorených terénoch na Slovensku sa priemerná rýchlosť vetra pohybuje pod 4 m/s, je pre domáce podmienky potrebné, aby bola turbína optimalizovaná pre slabý vietor.

Pri úvahách o inštalácii turbíny je nutné si uvedomiť, že podliehajú stavebnému konaniu, v rámci ktorého bude treba deklarovať technický i legislatívny súlad zariadenia (napr. certifikátom CE). Okrem toho podľa zákona 24/2006 Z. z. aktuálne všetky veterné zdroje podliehajú úplnému procesu posudzovania vplyvu na životného prostredia (EIA), čo inštaláciu mikrozdrojov predražuje či priam znemožňuje. Aj tu je preto nutná zmena zákona vo forme stanovenia limitu pre mikrozdroje.

Všetky informácie o dotáciách pre využívanie OZE v domácnostiach vrátane pravidelne aktualizovaného zoznamu podporovaných zariadení nájdete na stránke projektu. Prezentácie zo seminárov nájdete na webstránke SIEA.

=======================================

Solárne kolektory (domy aj bytovky)
Solárne kolektory sa montujú najčastejšie na strechu (šikmú či plochú) alebo na fasády budov. Podľa typu je ich možné rozdeliť na:

štandardný plochý s meandrom, ktoré patria v Európe k najčastejšie používaným
plochý vákuový, ktorý je použiteľný aj pre špeciálne aplikácie a vhodný tiež do znečisteného prostredia
plochý s nízkym hydraulickým odporom
rúrový vákuový, pri ktorom sa cena a kvalita výrobkov na trhu značne líši – vyrába sa najmä v Číne
Pri výbere kolektorov treba zvážiť najmä objem spotreby energie a režim spotreby v rodinnom či bytovom dome, umiestnenie z hľadiska integrácie podľa typu strechy, disponibilné zásobníky, ako aj dĺžku spojovacích potrubí. Pri výbere kolektora je nutné sledovať aj hľadisko klimatických podmienok – napr. sneh sa viac drží na vákuovom type kolektora, zaberá väčšiu plochu zabraňujúcu prieniku svetla a tým spôsobuje nižšiu využiteľnosť daného zariadenia z hľadiska výroby energie.

Ján Tomčiak z Inštitútu pre energeticky pasívne domy na workshope SIEA poukázal aj na ceny termických systémov v slovenských podmienkach (bez DPH). Pri solárnych zariadeniach na rodinných domoch prepočítal ceny v závislosti na plochu kolektorov takto:

4 m2

Cca 750 – 790 € / m2

6 m2

Cca 620 – 680 € / m2

8 m2

Cca 600 – 630 € / m2

Rozdiel v cene za systémy s dotáciou a bez nej sa odhadujú nasledovne:

Tomciak_SIEA_koolektory_porovnanie_RD

Tomciak_SIEA_koolektory_porovnanie_BD

Zdroj: Ing. Ján Tomčiak (IEPD) – prezentácia

Prvé dotácie na solárne panely dostanú domácnosti na jeseň

solárne panely

Už čoskoro má štát začať rozdeľovať prvé dotácie na vykurovanie či výrobu elektriny z celkovo stomiliónovej sumy určenej pre slovenské domácnosti. Potvrdila to hovorkyňa podpredsedu vlády pre veľké investície Ľubomíra Vážneho Sylvia Belešová.

Dotácie na vykurovanie v celkovej výške 100 miliónov eur by do roku 2020 malo získať až 70–tisíc domácností.

„Očakávame, že prvé platby sa zrealizujú na jeseň tohto roka,“ vyhlásila Belešová a dodala, že presný termín ešte nie je známy. „Do prípravy zasahuje viacero faktorov, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť,“ podotkla Vážneho hovorkyňa. Zatiaľ nie je známa ani presná výška príspevku. Pri predchádzajúcej vlne dotácií na zelené energie dostávali domácnosti napríklad pri kúpe kotla na pelety tisícový príspevok, pričom náklady na kúpu a montáž kotla boli asi 3 500 eur.

Dotácie na kotly spaľujúce drevo či drevné pelety totiž začal rozdávať už prvý Ficov kabinet. Neskôr sa však peniaze minuli a v súčasnosti musia ľudia platiť za kotol na biomasu alebo slnečné panely plnú sumu.

Dotácie v celkovej výške 100 miliónov eur by do roku 2020 malo získať až 70–tisíc domácností. Európske peniaze budú určené na malé slnečné elektrárne, malé veterné turbíny, ale aj na výrobu tepla v slnečných kolektoroch, tepelných čerpadlách či v kotloch na biomasu.

Aj v novej vlne však budú príspevky relatívne veľkorysé. Podľa Belešovej totiž budú nastavené tak, aby sa investícia domácnostiam vrátila do siedmich až desiatich rokov. „Napríklad pri paneloch vyrábajúcich elektrinu zo slnka by mala byť dotácia vo výške 1 500 eur, pričom celý systém s výkonom 3 kilowatty dnes bežne stojí necelých 5 000 eur,“ spresňuje hovorkyňa podpredsedu vlády.

V Česku spustilo vyhlásenie o možnosti podávať žiadosti o dotáciu hystériu. Najmä na severovýchode Čiech ľudia stáli v radoch aj cez noc. Báli sa, že sa im peniaze neujdú. Na Slovensku by však podobná situácia nemala nastať, peniaze budú rozdeľované celoplošne a získať by ich mali desaťtisíce ľudí.

Vyplácané budú zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo bude prvenstvo spomedzi okolitých štátov. V Česku, Maďarsku ani v Poľsku totiž priamo do domácností štrukturálne fondy zatiaľ nešli. Práve to má byť dôvod, prečo sa žiadatelia ešte nemôžu uchádzať o peniaze. Podľa pôvodných plánov totiž mali byť dotácie prístupné už od prvého júla.

Vyplácanie peňazí bolo podmienené aj zmenou niektorých predpisov. Malí výrobcovia totiž v minulosti museli zaplatiť poplatok, ktorý distribučné spoločnosti žiadali za pripojenie takýchto zdrojov a za montáž špeciálnych elektromerov. Ľudia totiž na takto vyrobenej elektrine nebudú môcť zarábať a skokové zdraženia elektriny známe z minulosti by sa tak opakovať nemali. Vlastníci malých zdrojov už teraz nemajú právo na štedré výkupné ceny.

Bezplatné pripájanie sa však nepozdávalo napríklad Západoslovenskej energetike. „Ak má prevádzkovateľ distribučnej sústavy bezplatne realizovať pripojenie zariadenia vrátane meradla a rozpínacieho zariadenia, tak tieto náklady uhradia ostatní užívatelia distribučnej sústavy v cenách za distribúciu,“ podotkli energetici v pripomienkovom konaní k návrhu novely zákona. Ľubomír Vážny to však odmietol s tým, že bezplatnú montáž meradla prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vynahradí bezplatne dodaná elektrina od výrobcov.

Okrem poplatkov pri pripájaní nových zdrojov elektriny bola relatívne vysoká aj administratívna záťaž. „Malí výrobcovia museli pri pripájaní prejsť takým procesom, akoby do siete pripájali atómovú elektráreň,“ podotkol v minulosti pre Pravdu Vážny pri zdôvodňovaní zmeny legislatívy. Výroba elektriny z malých zdrojov sa preto už nepovažuje za podnikanie. Výrobca elektriny z malého zdroja napríklad nepotrebuje oprávnenie na podnikanie v energetike; rovnako nepotrebuje ani potvrdenie o pôvode elektriny. Elektrina vyrobená z malého zdroja je tiež oslobodená od dane z elektriny a na takého výrobcu sa nevzťahujú ani povinnosti týkajúce sa registrácie výrobcu ako platiteľa dane, podávania daňových priznaní alebo vedenia evidencie.

Medzi podmienkami na získanie dotácie má byť aj povinnosť montáže panelov profesionálnymi firmami. Školenia montážnikov prebiehajú už od začiatku roka, a tak by nemal byť problém s nedostatkom konkurencie a tým aj s privysokým cenám či dlhými čakacími lehotami. Dôvodom na túto podmienku je, že v minulosti nakúpilo mnoho ľudí nekvalitné zariadenia, ktoré spôsobovali energetikom problémy, či priamo ohrozovali životy alebo zdravie používateľov kotlov na biomasu. Slovenská inovačná a energetická agentúra tiež už niekoľko týždňov posiela do rôznych miest a obcí „zelený domček“ so slnečnou a veternou elektrárňou i ďalšími technickými novinkami, ktoré umožňujú znížiť spotrebu energie v domácnosti a využívať obnoviteľné zdroje energie. Spolu so „zeleným domčekom“ ľudia môžu získať aj rady od energetických expertov agentúry.

Vďaka predchádzajúcemu programu dotácií bolo v slovenských domácnostiach v rokoch 2009 až 2011 nainštalovaných celkovo 5 410 solárnych systémov v rodinných domoch a 39 v bytovkách. Príspevok na kotol na biomasu získalo 1 427 domácností. Celkovo bolo medzi domácnosti na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie rozdelených vyše 6,6 milióna eur.

Autor : Pravda.sk

http://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/323393-vlada-odklepla-strategiu-obnovy-budov/
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ