Výška podpory pri zariadeniach na výrobu elektriny z OZE sa pri rešpektovaní maximálnej výšky dotácie bude pohybovať v rozpätí od 20 – 50 % nákladov na inštaláciu. Pri získaní dotácie sa však stráca nárok na doplatok čiže nespotrebovaná, prebytočná elektrina sa bude do sústavy dodávať bezplatne. Pri týchto zariadeniach bude zároveň nevyhnutné dodržiavať požiadavky a podmienky prevádzkovateľa DS.
Slnko
V prípade fotovoltiky sa v zásade rozlišujú systémy
- On-grid – dodávajú elektrinu do elektrizačnej sústavy
- Off-grid (ostrovný systém) – bez pripojenia do distribučnej sústavy (DS), vyrobená elektrina sa ukladá do batérie; vyplatí sa tam, kde nie je k dispozícii sieť
- Hybridné – kombinácia predchádzajúcich, pri výpadkoch v sústave je schopný ostrovnej prevádzky
Ceny systémov pre rodinné domy sa rámcovo pohybujú nasledovne:
|
On-grid 1kW
|
2 000 – 2 700 eur
|
|
On-grid 2,5 kW
|
4 750 – 6 500 eur
|
|
On-grid 5 kW
|
8 000 – 12 000 eur
|
|
Hybridný systém vr. akumulácie
|
2500 – 3500 eur na 1 kW
|
Zdroj: Pavol Šimon (SAPI) – prezentácia
Vietor
Dotácie sa majú poskytovať aj na malé veterné zdroje, avšak až v neskoršej fáze, resp. v druhom kole. Dôvodom sú aktuálne legislatívne obmedzenia. V súčasnosti totiž na Slovensku nie sú oprávnené osoby, ktoré by ich mohli inštalovať.
Ernest Ježík zo Slovenskej asociácie pre veternú energiu upozorňuje, že výkonové krivky strojov sú často sfalšované, najmä pri nekontrolovanom internetovom predaji. Pri lacných a nekvalitných čínskych zariadeniach bývajú proklamované výkony aj produkcia navyšované oproti realite niekedy aj o 50 %.
Veterné turbíny ponúkané na trhu zväčša dosahujú menovitý výkon pri rýchlosti vetra cca 12-14 m/s. Vzhľadom na to, že na plochých otvorených terénoch na Slovensku sa priemerná rýchlosť vetra pohybuje pod 4 m/s, je pre domáce podmienky potrebné, aby bola turbína optimalizovaná pre slabý vietor.
Pri úvahách o inštalácii turbíny je nutné si uvedomiť, že podliehajú stavebnému konaniu, v rámci ktorého bude treba deklarovať technický i legislatívny súlad zariadenia (napr. certifikátom CE). Okrem toho podľa zákona 24/2006 Z. z. aktuálne všetky veterné zdroje podliehajú úplnému procesu posudzovania vplyvu na životného prostredia (EIA), čo inštaláciu mikrozdrojov predražuje či priam znemožňuje. Aj tu je preto nutná zmena zákona vo forme stanovenia limitu pre mikrozdroje.
Všetky informácie o dotáciách pre využívanie OZE v domácnostiach vrátane pravidelne aktualizovaného zoznamu podporovaných zariadení nájdete na stránke projektu. Prezentácie zo seminárov nájdete na webstránke SIEA.
=======================================
Solárne kolektory (domy aj bytovky)
Solárne kolektory sa montujú najčastejšie na strechu (šikmú či plochú) alebo na fasády budov. Podľa typu je ich možné rozdeliť na:
štandardný plochý s meandrom, ktoré patria v Európe k najčastejšie používaným
plochý vákuový, ktorý je použiteľný aj pre špeciálne aplikácie a vhodný tiež do znečisteného prostredia
plochý s nízkym hydraulickým odporom
rúrový vákuový, pri ktorom sa cena a kvalita výrobkov na trhu značne líši – vyrába sa najmä v Číne
Pri výbere kolektorov treba zvážiť najmä objem spotreby energie a režim spotreby v rodinnom či bytovom dome, umiestnenie z hľadiska integrácie podľa typu strechy, disponibilné zásobníky, ako aj dĺžku spojovacích potrubí. Pri výbere kolektora je nutné sledovať aj hľadisko klimatických podmienok – napr. sneh sa viac drží na vákuovom type kolektora, zaberá väčšiu plochu zabraňujúcu prieniku svetla a tým spôsobuje nižšiu využiteľnosť daného zariadenia z hľadiska výroby energie.
Ján Tomčiak z Inštitútu pre energeticky pasívne domy na workshope SIEA poukázal aj na ceny termických systémov v slovenských podmienkach (bez DPH). Pri solárnych zariadeniach na rodinných domoch prepočítal ceny v závislosti na plochu kolektorov takto:
|
4 m2
|
Cca 750 – 790 € / m2
|
|
6 m2
|
Cca 620 – 680 € / m2
|
|
8 m2
|
Cca 600 – 630 € / m2
|
Rozdiel v cene za systémy s dotáciou a bez nej sa odhadujú nasledovne:
Zdroj: Ing. Ján Tomčiak (IEPD) – prezentácia